Zimná stáž v Rakúsku

2023/2024 - reštaurácia Maibrunnhütte

Zimná stáž v Rakúsku bola tá najlepšia skúsenosť, aká ma mohla v zime 2023/2024 stretnúť. Keď som víkend pred Vianocami nastupoval do vlaku, ešte som ani zďaleka netušil, čo ma čaká.

Na stanici vo Vilachu ma privítal Srb Miky, ktorý ma vzal do Bachu v Carynthii blízko taliansko-slovinských hraníc. Konverzácia prebiehala veľmi ťažko, keďže nevedel po anglicky. Vďaka prekladaču a posunkovej reči sme mohli viesť rôzne témy.

Moje prvé ubytovanie bol prvý a zároveň posledný „red flag“, ktorý som tam zažil. Izba bola veľká a tým pádom ju bolo ťažšie vykúriť, keďže tam bola stále zima. Navyše som dostal manželskú posteľ s druhým praktikantom Simonom pochádzajúcim z východného Slovenska, ktorý mal prísť na druhý deň. Mimo pár vymenených slov a oslavy nového roka sme spolu moc toho nezažili a ani nenahovorili. Hlavný dôvod bol asi aj preto, lebo sme dostali úplne odlišné smeny, čiže sme sa cez deň vôbec nevideli.

Na tretí deň po príchode nás manažérka Susanne vzala a ukázala nám hotel, oboznámila nás s tým, čo nás čaká a dala nám na výber z toho, kto z nás bude pracovať dole v hoteli Eschenhof v Bachu a kto z nás pôjde na reštauráciu Maibrunnhütte, ktorá sa nachádzala hore na svahu. Vybral som si Maibrunnhütte, čo sa ukázalo ako skvelá voľba. Mal som fixný čas, pretože dostať sa tam bolo možné len lanovkou. Kolegovia boli skvelí, dorozumievali sme sa hlavne v anglitčine a neskôr aj v nemčine. V priebehu týždňa som sa zabýval, zoznámil som sa s prostredím a zvykol si na každodenný pracovný stereotyp. Svah bol ihneď plný a všade vládol ruch. Roboty bolo neúrekom a nás málo. To zapríčinilo týždne, kedy som nemal ani jedno voľno. Pomoc kolegom a vízia vyššieho zisku zapríčinila, že som sa o voľno ani neuchádzal, čo sa ukázalo ako veľmi dobrá voľba do budúcna. Zmena nastala až po skončení vianočných prázdnin, keď sa svah vyprázdnil. Roboty bolo menej a prichádzali aj prvé voľná.

Bola to bohomzabudnutá dedina, Simon bol čoraz viac deprimovaný z toho, čo bude robiť počas voľného dňa. Výlety do Sparu sa stali našimi rutinnými kamarátmi a okrem turistiky a lyžovania sa dalo ísť aj do kúpeľov so saunami a obrovskými bazénmi. Hotel nám to preplácal, tak sme to využili vždy, keď sa dalo. Na saunové predstavenia a na tú pohodu nikdy nezabudnem. Voľný čas som taktiež trávil s kolegyňou Mariannou, ktorá pochádzala z Prahy a každé voľné chvíle s ňou prešli raketovou rýchlosťou.

Vo februári odišiel Simon a na miesto neho prišli praktikanti Peter a Tamara. S Petrom nás presťahovali do ubytovne blízko hotela, čo sa ukázalo ako ozajstná výhra. S príchodom februára začala aj poriadna práca. Deti mali v školách jarné prázdniny, tak lyžiarsky svah znova nabral na obrátkach. Taktiež prišla aj nová pracovná pozícia a z čašníka pomocníka som sa dostal do baru. Miešal som drinky, čapoval pivo a pod. Za túto zmenu som bol veľmi rád a aspoň som sa naučil novým veciam, ktoré mi dali aj vyhliadky do budúcnosti.

Na záver môžem povedať len jediné, že lepšiu zimu som zažiť nemohol. Spoznal som skvelých ľudí, vďaka ktorým mám tie najkrajšie zážitky. Na študentskú pracovnú stáž do Rakúska som sa dostal prostredníctvom svojej školy SOŠ obchodu a služieb, Ul. 1. mája v Púchove, odbor hotelová akadémia. Strávil som na nej 2,5 mesiaca, veľa som sa naučil, a tak neľutujem ani jedinú sekundu strávenú vo Falošnom Nemecku ako Carinthiu Nemci nazývajú. Keby sa dalo, vrátil by som sa v čase a zažil všetko znova od začiatku.

Autor článku: Adam Mazán